Seriál pro rodiče: Ako možno uvažovať nad výběrom filmov pre deti a mládež

Ako vyberať filmy pre deti? Neviem, či na túto otázku existuje jasná a všeobecná odpoveď vzhľadom k tomu, že neexistuje univerzálne dieťa, či teenager. Čo však môže byť univerzálne, tak sú to opakujúce sa témy, ktoré jednotlivé filmy pre deti a mládež spracúvajú a ktoré stoja v centre pozornosti každej generácie. Vzhľadom k tomu, že ich vždy zažíva niekto po prvý krát, tak nemajú veľmi šancu zostarnúť. Nabaľujú sa na ne však témy nové, ktoré súvisia so zmenami a vývojom spoločnosti.

Osobne si myslím a dlhodobo zastávam názor, že deťom môžeme pustiť takmer čokoľvek (samozrejme s nejakými limitmi v kontexte zobrazovania násilia, sexuality a pod.). Avšak pod jedine v takom prípade, ak sa s nimi o tom, čo práve videli, porozprávame. Debata o práve zhliadnutom filme, či videu je kľúčovým prvkom k tomu, ako s deťmi možno v oblasti audiovízie „pracovať“ aj doma. Vychádzam najmä z toho, že je dôležité vypočuť si ich názor, ako aj interpretáciu toho, čo práve videli, kde nachádzajú slabiny a silné stránky príbehu alebo farebného spektra daného filmu, či práce s hudbou, hereckými výkonmi alebo strihom. Taktiež je dôležite ponechať im priestor na kritiku, nesúhlas a vymedzenie sa voči rodičovskému, či dramaturgickému výberu, ale nezľahčujme im to tým, že stačí, keď daný film ohodnotia ako „blbosť“ alebo „nudu“. Pýtajme sa. Zasypme ich konkrétnymi otázkami rôznorodého charakteru, ale nezabúdajme, že to nie je  hodina moralizovania a poučovania, ale diskusie rovnocenných partnerov. 

Niektorí dospelí ľudia majú totiž tendencie deti a mládež podceňovať a určovať, čo sú schopné pochopiť a čo už nie. Následne na základe tohto prístupu selektujú, čo dieťaťu môžu pustiť a čo už by presahovalo mieru ich chápania. Podľa môjho názoru nemusí dieťa nutne pochopiť alebo porozumieť všetkému, čo sa v danom filme odohráva. Môže to v ňom vzbudiť otázky, či vyvolať nejaký pocit, dojem, o ktorom je možné sa ďalej rozprávať. Porozumenie sa môže dostaviť po čase v spojení s nejakou vlastnou životnou situáciou alebo prežitkom.

Pri mojej dramaturgickej práci sa snažím vždy vrátiť v čase do svojho detstva a puberty a premýšľam nad tým, či by ma daný film zaujal a ak áno, tak čím – čo je na ňom tak výnimočné. V prípade, že by tomu bolo naopak, tak sa tiež snažím vydolovať v spomienkach argumenty. V týchto úvahách neostávam len pri sebe, ale snažím sa vybaviť si, čo zaujímalo mojich kamarátov, spolužiakov a čo zaujímá súčasné deti a teenagerov. V tomto to má rodič, z môjho pohľadu, jednoduchšie – dôverne pozná svoje dieťa, a tak má prehľad o tom, čím si práve prechádza, ktoré oblasti života sú pre neho momentálne tie najdôležitejšie a ktoré témy ho zaujímajú.

Ako jeden z najväčších problémov vnímam hlavne nedostupnosť kvalitnej kinematografie pre deti a mládež v lokálnom prostredí. Väčšina rodičov je odkázaná na VOD platformy, kde sa ponuka filmov pre deti a mládež neustále zvyšuje, ale je pomerne náročne sa v nej orientovať a odhadnúť kvalitný film. Z toho pohľadu sa mi zdá, že sa, v kontexte najsilnejších hráčov na poli VOD, darí HBO Max viac. Je tu možné nájsť množstvo filmov, ktoré si prešli svojim kolečkom po filmových festivaloch a prinášajú tak napríklad originálnejšie spracovanie známych tém, či príbehy celkom nové. Každopádne to však funguje skôr tak, že rodič musí poznať názov konkrétneho titulu a následne ho vyhľadať, algoritmus platformy mu v tom totiž vôbec nepomôže.

Myslím, že sa nedá zostaviť konkrétny návod, podľa ktorého by mali rodičia postupovať. Kinematografia je rozmanitá a každý má svoje preferencie a vkus. Ale ak by som týmto textom mala zanechať aspoň jednu myšlienku, ktorá by stala za šírenie, tak by to bola práve tá o dôležitosti debaty venovanej tomu, čo práve vaše deti zažili a videli.

foto zdroj: Eva a Adam, Švédsko, 2021, Juniorfest